V záplave reklám, ktoré len málokedy nie sú sexisticky ladené, často zabúdame na prirodzenú krásu a jej rozvoj. Namiesto toho sa púšťame do umelých „rozvojov krásy“ – podporujú to umelé a falošné vzory, idoly, povrchnosť a plytkosť.
více v článku...
„Falošné idoly“ ako vzor krásy.
Nie je asi príliš veľkou výnimkou, že mávame pocity menejcennosti, nedokonalosti či neschopnosti. Naučili sme sa sami seba podceňovať, stavať sa do roly obete a mávame pocit, že nemáme šancu niečo zmeniť.
Neraz je to aj obrovským vplyvom reklám a marketingu. V podstate z každej strany na nás obklopujú reklamy, vplyvy, ktoré propagujú a znázorňujú „dokonalosť“ s pomocou umelých vzorov. Hlavne, aby nám predali svoje produkty – napríklad najpredávanejšie parfumy.
Prečo umelé vzory?
Pozrieme sa na nejakú fotku známych celebrít a máme pocit, aká je dokonalá a krásna. A následne sa s ňou začneme porovnávať. A logicky z toho potom nemáme príliš príjemné pocity – cítime sa z toho menejcenný, neschopný, nedokonalý a nezaujímavý.
No je to skutočne tak?
Je tomu skutočne tak? Či už to, že by sme mali byť nedokonalí, len kvôli tomu, že sa s niekým porovnáme, alebo to, či je skutočne daná „celebrita“ tak krásna a dokonalá ako sa nám javí na fotke?
Väčšinou tomu tak vôbec nie je.
S fotkami sa dokážu robiť zázraky. Či už grafické, alebo iné. Aj keby boli fotky prirodzené, bez akýchkoľvek úprav, aj tak nedokážu verne zachytiť reálnu skutočnosť. Už len zo samotného princípu – že na fotke pózujeme a tvárime sa čo najviac tak, aby sme zaujali a vyzerali čo najlepšie. Čo je len pochopiteľné.
No ako sa už neraz vyjadril nejeden fotograf či model – nik nevyzerá v skutočnosti rovnako ako na fotke.
Prirodzená krása.
Najhoršie je, ak si kvôli najrôznejším umelým vzorom a „falošným“ idolom začneme vytvárať najrôznejšie komplexy a pocit menejcennosti. Lepším spôsobom môže byť ak sa práveže necháme inšpirovať. A nejakým spôsobom rozvíjať prirodzenú krásu.
Namiesto posilňovania najrôznejších umelých vplyvov.
Každý je jedinečný. Všetci môžeme niečo ponúknuť.
Ak sa zameriame sami na seba a na svoj rozvoj, môžeme rozvinúť našu vlastnú prirodzenú krásu. Nemusíme sa z porovnávania s druhými stresovať, obmedzovať a vytvárať si zbytočný pocit menejcennosti.
Radšej sa môžeme zamerať sami na seba a na to, čo môžeme ponúknuť my sami. Ak by sa nám aj náhodou zdalo, že nič také nemáme, zbytočným porovnávaním s druhými si aj tak nijak nepomôžeme.
Radšej môžeme skúsiť vytvoriť niečo naše. A opäť sa zamerať sami na seba a naučiť sa vytvárať namiesto učenia sa závidieť, smútiť či opúšťať sa.
A následne aj vďaka tomu môžeme možno oveľa ľahšie vytvárať aj šťastné partnerské vzťahy a stretnúť našu „spriaznenú“ dušu.
